Feri, vieš mi napísať ( zo zaujimavosti ), aké sú poplatky na dieťa na základnej škole? Asi, približne. Viem, že sa to líši od regiónu. A za čo sú tie poplatky? Obedy nepočítam.
EDO, no my v štátnej máme družinu 30€/mesiac + krúžky (to závisí, cca 10€/hodinu). + samozrejme navyše sa dopláca plávanie, lyžiarsky, korčuľovanie, exkurzie ... Ale najväčšia položka sú kadejaké pomôcky - len ruksak je od 50€. Pri viacerých deťoch sa to samozrejme násobí.
Feri. Moja dcéra chodí na 8 ročné nemecké gymnázium. Chodila na obedy, ale už nechodí. Tie stály mesačne cca 80€. Všetky krúžky a iné školské aktivity ( v priestoroch gymnázia) sú zadarmo. Môže si vybrať medzi rôznym športom - plávanie, atletika, loptove hry atď., extra kurzy nemeckého alebo anglického jazyka, ručné práce, varenie, manuálne práce v dielni, moderné tance, spev, joga, biológia, matematika, fyzika atď. Majú v ponuke asi 25 rôznych záujmových skupín pre deti od 10 rokov až do 19 rokov. Prakticky jediné, čo som investoval, bola školská taška za 130€ ( má ju na viac rokov) a každý rok nejaké tie zošity, perá, ceruzky, knihy atď. možno cca 200€ ročne. Školské výlety doplácame asi okolo 60€/deň ( keď je s prespaním) - má v Tom ubytovanie, stravu a nejaké aktivity s pedagógmi.
Len to vyžaduje, aby boli pedagógovia slušne platení. A na to potrebuješ do školstva naliať peniaze. Ak chces integráciu, treba zaplatiť dostatok asistentov. Ak ma mat učiteľský stav u dnešných materiálne zameraných deti nejaký rešpekt, treba zaplatiť vybavenie škôl, aby učitelia nepracovali v podmienkach, ktoré už v 90.rokoch boli staré. Aby sa o areál a skolu staral a to zaplatený človek, a nie ze ho upratujú učitelia.
AP, zaujala ma formulácia " materiálne zamerané deti". Ako, neviem. Možno paradoxne na Tom západe to nie je až také viditeľné. Lepšie povedané, každému je u prdele, čo kdo nosí oblečené a aký má mobil a aké auto majú rodičia a kto kde bol na dovolenke. Decká chodia do školy pešo ( aj dva , tri km), prípadne busom ( ak sú z vedľajšej dediny), alebo bicyklom. Autom vozí minimum dospelých svoje deti. Len pre predstavu, celé gymnázium má asi 1200 študentov. A je tam okolo 120 parkovacích miest, o ktoré sa delia s blízkou plavárňou..Niekedy mám pocit, že to zameranie výchovy v školskom systéme smerom k spolupráci s inými členmi skupiny je dôležitejšie, ako individualizmus dieťaťa. Samozrejme, berie sa ohľad na každého. A páči sa mi aj to, že tak cca trikrát za rok, škola zorganizuje v sobotu brigádu pre rodičov. Prídeme upratať dvor, pohrabat lístie, vyplieť záhony, namaľovať lavičky. Ženy upecu koláče a pripravia občerstvenie. Tak na 3 hodiny. Ďalšia vec. Asistenti? V DE možno tak na školách, kde sú postihnuté deti. V bežných školách žiadny asistenti nie sú. K čomu aj? Učiteľ má svoju triedu, svoj počet žiakov a koniec. Samozrejme, školský psychológ a poradca je tiež prítomný. Ale asistenti?
Edo: V Nemecku nemáte osady, kde sa deti nenaučili ani základné civilizačné návyky... plus máme pomaly epidémiu dislexií, disgrafií a podobných diagnóz. Integrácia znamená, že také dieťa nepošlú rovno do osobitnej školy, akurát učiteľ nestíha venovať sa im individuálne... preto tí asistenti a zišlo by sa ich oveľa viac.
Inak, komunitné prvky ako opisuješ fungujú aj na Slovensku, záleží od školy, ale sú také, kde je to ohľadne tých brigád presne ako píšeš, akurát sa tak porobia aj náročnejšie veci ak treba.
A mnohí rodičia vozia u nás deti autom, lebo sa o ne boja, prípadne sa to inak nestíha...
Nathanael to vcelku vystihol. Keď máš v triede 20-25 detí a povedzme 7-8 ma problémy s učením alebo sú ako to kulantne nazývajú zo sociálne znevyhodneneho prostredia, tak sa učitelia môžu jedine rozkrajat. Bud sa venovať tým s problémami, alebo sa venovať ostatným. S tým, že v lepšom prípade ti s problémami ti budu prepadat, v horšom prípade ti rozbiju celú hodinu vyrusovanim a nikam sa nepohnem ani s ostatnými. Preto asistenti. Slabo platení, z eurofondov, čiže jeden rok sú, druhý rok nemusia byť.
Na druhej strane budme ferovi, že keby chodila na 8 rocne gymnázium tu, situácia by bola lepsia. Gymnázia sú predsa len vyberove, porovnávať ich s dedinskom školou nie je úplne adekvátne. Aj keď teda nie sme škola pre osadnicke gheto.
Nathanael, to ma nenapadlo. Ale na druhej strane, áno sú. Aj v DE sú cigáni. Samozrejme, len nie v takej miere, ako na Slovensku alebo Maďarsku. Len neviem, ako to vyriešili tu.
AP, Edo...: V Nemecku asi predsalen nie sú chatrčové osady, ako poznáme u nás... A nejde len o minority a marginalizované skupiny. Aj mnohé deti z funkčných rodín, ktoré sú v podstate "normálne" mávajú rôzne dis- diagnózy a v podstate v každej triede jedno, dve nájdeš. Potrebujú len trochu induviduálny prístup, na ktorý ale bežný učiteľ nemá priestor a niekedy ani kvalifikáciu. Ak majú obetavých rodičov, tak tí im to kompenzujú, ale ideálny stav to nie je...
Časť problému IMHO tkvie v zlom nastavení školského systému. U nás sú, zjednodušene povedané, prioritou známky. Nie kompetencie, nie zručnosti, ale známky - a od toho sa odvíjajú motivácie a všetko ostatné...
Jedno dve v triede by boli ešte dobrý stav.
Časť problému tkvie v tím, že dosť veľa rodičov vzdelanie v zmysle zručností a vedomostí nepovažuje za dôležité.
AP: To bol len odhad, pripúšťam, že môže byť aj viac. Myslel som hlavne deti, ktoré majú inak dobré zázemie, preto som dal menší počet, chcel som to odlíšiť od tých, kde sú problémy hlbšie....
A k tomu druhému - jedným z dôvodov, pre ktorý vznikol celosvetovo inštitút verejného školstva ako taký, bola snaha vyrovnať šance (lebo sa to spoločnosti oplatí). Kedysi mali vzdelanie hlavne bohatí (plus cirkvi si vzdelávali svojich), profesia učiteľa je staršia ako inštitút školy :)
A teda škola by mala fungovať tak, aby vzdelávací proces závisel čo najmenej od zázemia, od rodičov - iste, v konečnom dôsledku je to utópia, ale aspoň ako vízia by to malo byť v povedomí... a teda učiteľ by mal mať možnosť neriadiť sa tak celkom tými rodičmi, ktorých spomínaš. Sú rodičia, ktorým je to celé ľahostajné, sú takí, čo pozerajú len na známky. Ale učiteľ by nemusel hrať tú hru, často sa to ale deje... len taký príklad - trestanie detí, ktoré dovolili iným odpísať písomku, mi príde ako totálne zlyhanie, nepochopenie základných vecí, prenášanie zodpovednosti na deti a celé to vyplýva z principiálne zle nastavených priorít...
takto si to predstavuej asi len tan co deti nema, ja mam styroch synov a vzdy mi vyhovovalo ked mali prazdniny, nie len preto, ze sme spolu chodili na dovolenky, ale aj pre lahsiu logictiku po kruskoch, menej platieb, viac ci menej opozstatnenych alebo uplne nezmyselnych, menej uradovaciek, menej skolskych akcii, rodiciek, .... ked su doma tak sa hraju na zahrade, alebo v poslike, ci v bazene a velke prekvapenia sa nedeju, ale ked su v skole a na kruzkoch, stale treba byt v strehu a pripraveny dakam ist, daco obhajovat, vysvetlovat, zaplatit, .... "kdo si hraje nezlobi"
Flag, zase sú rodičia, ktorí nemôžu celé leto mať dovolenku, rovnako ako nemôžu dať deti na nejaký tábor a nemajú ich kde nechať sa hrať. Ja napríklad počujem rodičov cez leto väčšinou bedákať, že čo s deckami. Ale jasné, môžu byť aj iní. Berme to ako všeobecný vtip.
Nat, áno, všeobecné vzdelanie. Len si zober, aké bolo všeobecné vzdelanie keď vznikalo a aké je teraz. Kedysi sa naučili čítať, písať a počítať. Zložitejšie veci sa učili len tí, ktorí chceli pokračovať vo vzdelávaní na vyššej úrovni. Jeden z dnešných problémov je, že deti by sa mali vzdelávať primerane nie zázemiu alebo bohatstvu rodičov, ale primerane svojim schopnostiam. Ale keď máš v triedach deti s ľahkou retardáciou, ktoré sa učia spolu s ostatnými, ale majú znížené kritériá, znížené hodnotenie (fakticky sa učia len základy, štýlom vedieť si vypočítať, koľko ti majú vydať v obchode a čo je napísané na účte), tak logicky ti tých ostatných brzdia. A to vôbec nemyslím v zlom, je to len holý fakt. Rovnako keď je dieťa s celou paletou problémov - ADHD, nerozvinutá motorika, neschopnosť vnímať zvukové a sluchové podnety, neschopnosť artikulovať (ergo nehovorí), do toho dyslexia, dyskalkúlia... Zaradené do bežnej triedy. Kam sa dostaneme? Len rečnícka otázka, myslím, že už tam sme. Šikovnejšie deti odídu do lepších škôl, väčšinou v meste, kde si môžu deti vyberať, ideálne na 8-ročné gymnázium. Šikovnejšie, ktoré si to nemôžu z hocijakého dôvodu dovoliť, tie zakrpatia a ich potenciál sa nerozvinie. Čiže sme v ri*i.
AP: Veď to, je to komplexný problém. Už za mojich detských čias sa vnímalo, že osobitná škola je hanba. Logicky rodičia potom nechceli, aby tam ich deti boli. Nikto s nimi nepracuje, nepomôže im brať schopnosti svojich detí v reálnom svetle... A vracia nás to k tým základným motiváciám. Za mojich čias jednoducho platilo: dobré známky = si dobrý, úspešný, nerobíš problémy; zlé známky = si zlý, si lajdák, je to hanba... obávam sa, že sa to až tak nezmenilo a že od toho sa tie problémy odvíjajú...
AP | 3.9.2024 16:46 problem je v tom, ze sa dnes zije velmi separatne, vyhoda komunitneho existovania spocivala v tom, ze stary rodicia dokonca aj susedia a pod. nemali problem deti postrazit, dnes sa kazdy zavrie do svojej ulitky, ludia maju casu viac, lebo im to umoznili technologie (pracka, mikrovlnka, auto, umyvacka, roboticky vysavac,...), ktore im nakoniec pohltili vsetok volny cas, lebo ho travia zabavanim sa s technologiami (socialne siete, pocitacove hry, a pod.) je to na dlhu debatu, ja som len chcel narusit tu predstavu, ze rodic doma deti nechce, lebo ja to tak necitim, som rad ked maju volno, lebo vtedy ma viac volna aj ja, spolocne straveneho volna, vtedy sa mame cas viac rozpravat, nieco tvorit a utuzivat si vztahy, pocas roka sa z nich neda vypacit poriadna veta, lebo bud su v skole, na kruzku alebo si robia domace ulohy, len cez prazdniny sa dozviem o ich frajerkach, kamaratoch, alebo vyhradacho voci vychove, k takym diskusiam sa clovek nedostane ked sa stretne v chodbe pri obuvani sa so zemlu v ruke a za pochodu k povinnostiam
Flag, jasné, do istej miery máš pravdu. Ale zase sa treba prispôsobiť vývoju. :)
Nat: No áno, toto by bolo terba nastaviť tak, aby rodičia pochopili, že to má deťom pomôcť dosiahnuť aspoň také výsledky, na aké majú. A to sa netýka len detí priamo s nejakým postihnutím alebo problémom s učením. Ono dosť veľa detí, ktoré majú poruchu pozornosti a učenia sa naozaj dajú skorigovať s pomocou asistentky tak, že zo seba dostanú to najlepšie a v pohode sa dotiahnu na priemer až nadpriemer, aspoň v niektorých oblastiach. Ale zase iné sú také, že by na získanie vedomostí a úspech v škole nemali ani keby boli bez poruchy učenia.
Nemôžem samozrejme zovšeobecňovať, ale práveže mám inú skúsenosť. Veľa detí, ktoré nemá dobré známky nie sú zo strany učiteľov (skôr rodičov, keď už) vnímané ako nutne zlé. Slabšie, ale nie zlé. Naučia sa ako vedia, prejdú na 4 ale prejdú. Pointa je, že sa dokážu primerane správať. Samozrejme niekedy niečo vyvedú, ale nie je to neustále. Naopak sú deti, ktoré sú inteligentné a učia dobre a sú to s prepáčením malé zákerné mrchy, ktoré sa bavia tým, že zámerne robia zle (zastávam názor, že je to chybná výchova rodičov, bez urážky). A potom je kategória zlé známky + naozaj zlé správanie. Problém je, že ako každý človek aj deti so slabým prospechom potrebujú v niečom vyniknúť, potrebujú pochvalu, uznanie. Keď to nedokážu získať v učení, získavajú aspoň negatívnu pozornosť zlým správaním. Rozbíjaním, ničením, šikanou... A tu podľa mňa treba radikálne riešenie. Môj osobný návrh (ale až keď ma menujú tým ministrom :): "dvojkoľajné" základné školstvo. Do 6. ročníka rovnaké základné učivo, po 6. ročníku podľa výsledkov - s lepšími výsledkami budú mať nadstavbu (fyzika II., matika II. ...) a budú sa pripravovať na vyšší stupeň vzdelávania. So slabšími výsledkami budú opakovať základy (fyzika I., matika I. ...) tak, aby sa ich naozaj dobre naučili a zvyšok hodín budú mať zamerané na manuálne zručnosti. Proste či sa nám to páči alebo nie, nie všetky deti majú na to, aby mali strednú s maturitou a pracovali ako biele goliere. Nejaká časť bude (a aj musí) pracovať a živiť sa rukami. Tým by bola nastavená motivačná zložka - šikovné a inteligentné, ale lenivé by mali motiváciu zabrať, aby sa dostali do lepšej skupiny, slabší by robili niečo, v čom sú šikovní, za čo by mohli byť chválení a práve by získali to uznanie. A v menšej miere by mali potrebu získavať negatívnu pozornosť zlým správaním.
Než začneš, že je to diskriminácia, podľa mňa nie je. Za prvé keď, tak ich diskriminovala príroda / pán boh, pretože sa tak narodili, s nejakým mentálnym nastavením. Za druhé, v 6. ročníku sa práve títo zle sa učiaci "grázlici" neskutočne hrnú do manuálnej, fyzickej práce. To bol fakt jedinýkrát, keď sme mohli aj ich naozaj chváliť a úprimne. Makali ako diví a makali dobre. Takisto aj milujú techniku, výtvarnú, proste kde môžu pracovať rukami. No a samozrejme futbal, ale zase nie z každého môže byť šampión. Za tretie, utvrdili by sa znalosti zo základných predmetov a dostali by zručnosti do života. A keby niektorí skončili len so základnou školou, mali by zručnosti a šancu sa uplatniť. Za štvrté, vyriešil by sa problém nedostatku remeselníkov a podobných zamestnaní. Určite ma napadne aj nejaké za piate, ale idem si dať kávu.
AP: V podstate súhlasím, veď to je niečo ako prechod na osemročné gymnáziá. Keď som ja chodil na ZŠ, tak bol oveľa väčší dôraz napr. na pracovné vyučovanie, kde som zase ja patril medzi slabších. Už vtedy som si predstavoval, že by bolo lepšie to rozdeliť, ale 8-ročné gymple ešte neboli... A pred časom bol trend ich redukovať. Pritom (ak sa nemýlim) aj susedné AT má Volkschule a po 5. ročníku Mittschule, kde zrejme už je na výber viacero typov a úrovní...
Jasne, určite by stačilo sa poobzerať, nemusime vynachadzat koleso. Na jednom školení ohladom inklúzie nás pani školiteľa uvítala obrázkom stromu a okolo neho rôznych zvieratiek, opica, slon, tiger, lev, rybičky v akváriu, žralok. A povedala, nech si inkluziu predstavíme tak, že naplánujeme rozne metody, ako všetky zvieratká dostať na vrchol toho stromu. Lebo samozrejme každému zvieratku vyhovuje ina metóda. Rozprúdila sa cula diskusia, vo výsledku sme zvieratká na strom dostali, aj keď casto za cenu zničenia stromu. Potom sa kolega spýtal, načo vlastne rybičky, žraloka ale napríklad aj takého slona chceme dostať na vrchol stromu. Načo im to bude. Chudera pani na chvilu onemela. :D
Nie ste prihlásený, pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť!
( Prihlásenie | Registrácia )
Zdroj: zhumor
A potom vám dajú papier, kde je napísané, čo treba v škole poplatiť...
Feri, vieš mi napísať ( zo zaujimavosti ), aké sú poplatky na dieťa na základnej škole? Asi, približne. Viem, že sa to líši od regiónu. A za čo sú tie poplatky? Obedy nepočítam.
takyto vtip mohol spravit iba nerodic
EDO, no my v štátnej máme družinu 30€/mesiac + krúžky (to závisí, cca 10€/hodinu). + samozrejme navyše sa dopláca plávanie, lyžiarsky, korčuľovanie, exkurzie ... Ale najväčšia položka sú kadejaké pomôcky - len ruksak je od 50€. Pri viacerých deťoch sa to samozrejme násobí.
Feri. Moja dcéra chodí na 8 ročné nemecké gymnázium. Chodila na obedy, ale už nechodí. Tie stály mesačne cca 80€. Všetky krúžky a iné školské aktivity ( v priestoroch gymnázia) sú zadarmo. Môže si vybrať medzi rôznym športom - plávanie, atletika, loptove hry atď., extra kurzy nemeckého alebo anglického jazyka, ručné práce, varenie, manuálne práce v dielni, moderné tance, spev, joga, biológia, matematika, fyzika atď. Majú v ponuke asi 25 rôznych záujmových skupín pre deti od 10 rokov až do 19 rokov. Prakticky jediné, čo som investoval, bola školská taška za 130€ ( má ju na viac rokov) a každý rok nejaké tie zošity, perá, ceruzky, knihy atď. možno cca 200€ ročne. Školské výlety doplácame asi okolo 60€/deň ( keď je s prespaním) - má v Tom ubytovanie, stravu a nejaké aktivity s pedagógmi.
Ale no tak, je to len vtip.
U nás sa okrem krúžkov väčšinou platia pracovné zošity.
Len to vyžaduje, aby boli pedagógovia slušne platení. A na to potrebuješ do školstva naliať peniaze. Ak chces integráciu, treba zaplatiť dostatok asistentov. Ak ma mat učiteľský stav u dnešných materiálne zameraných deti nejaký rešpekt, treba zaplatiť vybavenie škôl, aby učitelia nepracovali v podmienkach, ktoré už v 90.rokoch boli staré. Aby sa o areál a skolu staral a to zaplatený človek, a nie ze ho upratujú učitelia.
AP, zaujala ma formulácia " materiálne zamerané deti". Ako, neviem. Možno paradoxne na Tom západe to nie je až také viditeľné. Lepšie povedané, každému je u prdele, čo kdo nosí oblečené a aký má mobil a aké auto majú rodičia a kto kde bol na dovolenke. Decká chodia do školy pešo ( aj dva , tri km), prípadne busom ( ak sú z vedľajšej dediny), alebo bicyklom. Autom vozí minimum dospelých svoje deti. Len pre predstavu, celé gymnázium má asi 1200 študentov. A je tam okolo 120 parkovacích miest, o ktoré sa delia s blízkou plavárňou..Niekedy mám pocit, že to zameranie výchovy v školskom systéme smerom k spolupráci s inými členmi skupiny je dôležitejšie, ako individualizmus dieťaťa. Samozrejme, berie sa ohľad na každého. A páči sa mi aj to, že tak cca trikrát za rok, škola zorganizuje v sobotu brigádu pre rodičov. Prídeme upratať dvor, pohrabat lístie, vyplieť záhony, namaľovať lavičky. Ženy upecu koláče a pripravia občerstvenie. Tak na 3 hodiny. Ďalšia vec. Asistenti? V DE možno tak na školách, kde sú postihnuté deti. V bežných školách žiadny asistenti nie sú. K čomu aj? Učiteľ má svoju triedu, svoj počet žiakov a koniec. Samozrejme, školský psychológ a poradca je tiež prítomný. Ale asistenti?
Edo: V Nemecku nemáte osady, kde sa deti nenaučili ani základné civilizačné návyky... plus máme pomaly epidémiu dislexií, disgrafií a podobných diagnóz. Integrácia znamená, že také dieťa nepošlú rovno do osobitnej školy, akurát učiteľ nestíha venovať sa im individuálne... preto tí asistenti a zišlo by sa ich oveľa viac.
Inak, komunitné prvky ako opisuješ fungujú aj na Slovensku, záleží od školy, ale sú také, kde je to ohľadne tých brigád presne ako píšeš, akurát sa tak porobia aj náročnejšie veci ak treba.
A mnohí rodičia vozia u nás deti autom, lebo sa o ne boja, prípadne sa to inak nestíha...
Nathanael to vcelku vystihol. Keď máš v triede 20-25 detí a povedzme 7-8 ma problémy s učením alebo sú ako to kulantne nazývajú zo sociálne znevyhodneneho prostredia, tak sa učitelia môžu jedine rozkrajat. Bud sa venovať tým s problémami, alebo sa venovať ostatným. S tým, že v lepšom prípade ti s problémami ti budu prepadat, v horšom prípade ti rozbiju celú hodinu vyrusovanim a nikam sa nepohnem ani s ostatnými. Preto asistenti. Slabo platení, z eurofondov, čiže jeden rok sú, druhý rok nemusia byť.
Na druhej strane budme ferovi, že keby chodila na 8 rocne gymnázium tu, situácia by bola lepsia. Gymnázia sú predsa len vyberove, porovnávať ich s dedinskom školou nie je úplne adekvátne. Aj keď teda nie sme škola pre osadnicke gheto.
Nathanael, to ma nenapadlo. Ale na druhej strane, áno sú. Aj v DE sú cigáni. Samozrejme, len nie v takej miere, ako na Slovensku alebo Maďarsku. Len neviem, ako to vyriešili tu.
AP, Edo...: V Nemecku asi predsalen nie sú chatrčové osady, ako poznáme u nás... A nejde len o minority a marginalizované skupiny. Aj mnohé deti z funkčných rodín, ktoré sú v podstate "normálne" mávajú rôzne dis- diagnózy a v podstate v každej triede jedno, dve nájdeš. Potrebujú len trochu induviduálny prístup, na ktorý ale bežný učiteľ nemá priestor a niekedy ani kvalifikáciu. Ak majú obetavých rodičov, tak tí im to kompenzujú, ale ideálny stav to nie je...
Časť problému IMHO tkvie v zlom nastavení školského systému. U nás sú, zjednodušene povedané, prioritou známky. Nie kompetencie, nie zručnosti, ale známky - a od toho sa odvíjajú motivácie a všetko ostatné...
Jedno dve v triede by boli ešte dobrý stav.
Časť problému tkvie v tím, že dosť veľa rodičov vzdelanie v zmysle zručností a vedomostí nepovažuje za dôležité.
AP: To bol len odhad, pripúšťam, že môže byť aj viac. Myslel som hlavne deti, ktoré majú inak dobré zázemie, preto som dal menší počet, chcel som to odlíšiť od tých, kde sú problémy hlbšie....
A k tomu druhému - jedným z dôvodov, pre ktorý vznikol celosvetovo inštitút verejného školstva ako taký, bola snaha vyrovnať šance (lebo sa to spoločnosti oplatí). Kedysi mali vzdelanie hlavne bohatí (plus cirkvi si vzdelávali svojich), profesia učiteľa je staršia ako inštitút školy :)
A teda škola by mala fungovať tak, aby vzdelávací proces závisel čo najmenej od zázemia, od rodičov - iste, v konečnom dôsledku je to utópia, ale aspoň ako vízia by to malo byť v povedomí... a teda učiteľ by mal mať možnosť neriadiť sa tak celkom tými rodičmi, ktorých spomínaš. Sú rodičia, ktorým je to celé ľahostajné, sú takí, čo pozerajú len na známky. Ale učiteľ by nemusel hrať tú hru, často sa to ale deje... len taký príklad - trestanie detí, ktoré dovolili iným odpísať písomku, mi príde ako totálne zlyhanie, nepochopenie základných vecí, prenášanie zodpovednosti na deti a celé to vyplýva z principiálne zle nastavených priorít...
takto si to predstavuej asi len tan co deti nema, ja mam styroch synov a vzdy mi vyhovovalo ked mali prazdniny, nie len preto, ze sme spolu chodili na dovolenky, ale aj pre lahsiu logictiku po kruskoch, menej platieb, viac ci menej opozstatnenych alebo uplne nezmyselnych, menej uradovaciek, menej skolskych akcii, rodiciek, .... ked su doma tak sa hraju na zahrade, alebo v poslike, ci v bazene a velke prekvapenia sa nedeju, ale ked su v skole a na kruzkoch, stale treba byt v strehu a pripraveny dakam ist, daco obhajovat, vysvetlovat, zaplatit, .... "kdo si hraje nezlobi"
Flag, zase sú rodičia, ktorí nemôžu celé leto mať dovolenku, rovnako ako nemôžu dať deti na nejaký tábor a nemajú ich kde nechať sa hrať. Ja napríklad počujem rodičov cez leto väčšinou bedákať, že čo s deckami. Ale jasné, môžu byť aj iní. Berme to ako všeobecný vtip.
Nat, áno, všeobecné vzdelanie. Len si zober, aké bolo všeobecné vzdelanie keď vznikalo a aké je teraz. Kedysi sa naučili čítať, písať a počítať. Zložitejšie veci sa učili len tí, ktorí chceli pokračovať vo vzdelávaní na vyššej úrovni. Jeden z dnešných problémov je, že deti by sa mali vzdelávať primerane nie zázemiu alebo bohatstvu rodičov, ale primerane svojim schopnostiam. Ale keď máš v triedach deti s ľahkou retardáciou, ktoré sa učia spolu s ostatnými, ale majú znížené kritériá, znížené hodnotenie (fakticky sa učia len základy, štýlom vedieť si vypočítať, koľko ti majú vydať v obchode a čo je napísané na účte), tak logicky ti tých ostatných brzdia. A to vôbec nemyslím v zlom, je to len holý fakt. Rovnako keď je dieťa s celou paletou problémov - ADHD, nerozvinutá motorika, neschopnosť vnímať zvukové a sluchové podnety, neschopnosť artikulovať (ergo nehovorí), do toho dyslexia, dyskalkúlia... Zaradené do bežnej triedy. Kam sa dostaneme? Len rečnícka otázka, myslím, že už tam sme. Šikovnejšie deti odídu do lepších škôl, väčšinou v meste, kde si môžu deti vyberať, ideálne na 8-ročné gymnázium. Šikovnejšie, ktoré si to nemôžu z hocijakého dôvodu dovoliť, tie zakrpatia a ich potenciál sa nerozvinie. Čiže sme v ri*i.
AP: Veď to, je to komplexný problém. Už za mojich detských čias sa vnímalo, že osobitná škola je hanba. Logicky rodičia potom nechceli, aby tam ich deti boli. Nikto s nimi nepracuje, nepomôže im brať schopnosti svojich detí v reálnom svetle... A vracia nás to k tým základným motiváciám. Za mojich čias jednoducho platilo: dobré známky = si dobrý, úspešný, nerobíš problémy; zlé známky = si zlý, si lajdák, je to hanba... obávam sa, že sa to až tak nezmenilo a že od toho sa tie problémy odvíjajú...
AP | 3.9.2024 16:46 problem je v tom, ze sa dnes zije velmi separatne, vyhoda komunitneho existovania spocivala v tom, ze stary rodicia dokonca aj susedia a pod. nemali problem deti postrazit, dnes sa kazdy zavrie do svojej ulitky, ludia maju casu viac, lebo im to umoznili technologie (pracka, mikrovlnka, auto, umyvacka, roboticky vysavac,...), ktore im nakoniec pohltili vsetok volny cas, lebo ho travia zabavanim sa s technologiami (socialne siete, pocitacove hry, a pod.) je to na dlhu debatu, ja som len chcel narusit tu predstavu, ze rodic doma deti nechce, lebo ja to tak necitim, som rad ked maju volno, lebo vtedy ma viac volna aj ja, spolocne straveneho volna, vtedy sa mame cas viac rozpravat, nieco tvorit a utuzivat si vztahy, pocas roka sa z nich neda vypacit poriadna veta, lebo bud su v skole, na kruzku alebo si robia domace ulohy, len cez prazdniny sa dozviem o ich frajerkach, kamaratoch, alebo vyhradacho voci vychove, k takym diskusiam sa clovek nedostane ked sa stretne v chodbe pri obuvani sa so zemlu v ruke a za pochodu k povinnostiam
Flag, jasné, do istej miery máš pravdu. Ale zase sa treba prispôsobiť vývoju. :)
Nat: No áno, toto by bolo terba nastaviť tak, aby rodičia pochopili, že to má deťom pomôcť dosiahnuť aspoň také výsledky, na aké majú. A to sa netýka len detí priamo s nejakým postihnutím alebo problémom s učením. Ono dosť veľa detí, ktoré majú poruchu pozornosti a učenia sa naozaj dajú skorigovať s pomocou asistentky tak, že zo seba dostanú to najlepšie a v pohode sa dotiahnu na priemer až nadpriemer, aspoň v niektorých oblastiach. Ale zase iné sú také, že by na získanie vedomostí a úspech v škole nemali ani keby boli bez poruchy učenia.
Nemôžem samozrejme zovšeobecňovať, ale práveže mám inú skúsenosť. Veľa detí, ktoré nemá dobré známky nie sú zo strany učiteľov (skôr rodičov, keď už) vnímané ako nutne zlé. Slabšie, ale nie zlé. Naučia sa ako vedia, prejdú na 4 ale prejdú. Pointa je, že sa dokážu primerane správať. Samozrejme niekedy niečo vyvedú, ale nie je to neustále. Naopak sú deti, ktoré sú inteligentné a učia dobre a sú to s prepáčením malé zákerné mrchy, ktoré sa bavia tým, že zámerne robia zle (zastávam názor, že je to chybná výchova rodičov, bez urážky). A potom je kategória zlé známky + naozaj zlé správanie. Problém je, že ako každý človek aj deti so slabým prospechom potrebujú v niečom vyniknúť, potrebujú pochvalu, uznanie. Keď to nedokážu získať v učení, získavajú aspoň negatívnu pozornosť zlým správaním. Rozbíjaním, ničením, šikanou... A tu podľa mňa treba radikálne riešenie. Môj osobný návrh (ale až keď ma menujú tým ministrom :): "dvojkoľajné" základné školstvo. Do 6. ročníka rovnaké základné učivo, po 6. ročníku podľa výsledkov - s lepšími výsledkami budú mať nadstavbu (fyzika II., matika II. ...) a budú sa pripravovať na vyšší stupeň vzdelávania. So slabšími výsledkami budú opakovať základy (fyzika I., matika I. ...) tak, aby sa ich naozaj dobre naučili a zvyšok hodín budú mať zamerané na manuálne zručnosti. Proste či sa nám to páči alebo nie, nie všetky deti majú na to, aby mali strednú s maturitou a pracovali ako biele goliere. Nejaká časť bude (a aj musí) pracovať a živiť sa rukami. Tým by bola nastavená motivačná zložka - šikovné a inteligentné, ale lenivé by mali motiváciu zabrať, aby sa dostali do lepšej skupiny, slabší by robili niečo, v čom sú šikovní, za čo by mohli byť chválení a práve by získali to uznanie. A v menšej miere by mali potrebu získavať negatívnu pozornosť zlým správaním.
Než začneš, že je to diskriminácia, podľa mňa nie je. Za prvé keď, tak ich diskriminovala príroda / pán boh, pretože sa tak narodili, s nejakým mentálnym nastavením. Za druhé, v 6. ročníku sa práve títo zle sa učiaci "grázlici" neskutočne hrnú do manuálnej, fyzickej práce. To bol fakt jedinýkrát, keď sme mohli aj ich naozaj chváliť a úprimne. Makali ako diví a makali dobre. Takisto aj milujú techniku, výtvarnú, proste kde môžu pracovať rukami. No a samozrejme futbal, ale zase nie z každého môže byť šampión. Za tretie, utvrdili by sa znalosti zo základných predmetov a dostali by zručnosti do života. A keby niektorí skončili len so základnou školou, mali by zručnosti a šancu sa uplatniť. Za štvrté, vyriešil by sa problém nedostatku remeselníkov a podobných zamestnaní. Určite ma napadne aj nejaké za piate, ale idem si dať kávu.
AP: V podstate súhlasím, veď to je niečo ako prechod na osemročné gymnáziá. Keď som ja chodil na ZŠ, tak bol oveľa väčší dôraz napr. na pracovné vyučovanie, kde som zase ja patril medzi slabších. Už vtedy som si predstavoval, že by bolo lepšie to rozdeliť, ale 8-ročné gymple ešte neboli... A pred časom bol trend ich redukovať. Pritom (ak sa nemýlim) aj susedné AT má Volkschule a po 5. ročníku Mittschule, kde zrejme už je na výber viacero typov a úrovní...
Jasne, určite by stačilo sa poobzerať, nemusime vynachadzat koleso. Na jednom školení ohladom inklúzie nás pani školiteľa uvítala obrázkom stromu a okolo neho rôznych zvieratiek, opica, slon, tiger, lev, rybičky v akváriu, žralok. A povedala, nech si inkluziu predstavíme tak, že naplánujeme rozne metody, ako všetky zvieratká dostať na vrchol toho stromu. Lebo samozrejme každému zvieratku vyhovuje ina metóda. Rozprúdila sa cula diskusia, vo výsledku sme zvieratká na strom dostali, aj keď casto za cenu zničenia stromu. Potom sa kolega spýtal, načo vlastne rybičky, žraloka ale napríklad aj takého slona chceme dostať na vrchol stromu. Načo im to bude. Chudera pani na chvilu onemela. :D