V Srbsku, Gruzínsku, Maďarsku, je to jeden duch, jeden odpor voči novým diktátorom. K Putinovými bábkam Vučičovi, Orbánovi či Ficovi, sa na údiv sveta pridal i Americky prezident Trump. Kto to tu dnes vlastne tie mítingy organizuje? Veď náš premiér bol, až hen v USA, pokecal si s Elonom a celú vec vybavil. Podpora zahraničných agentov na Slovensku je zastavená. Jediný skutočný americký agent, je teraz Robert Fico. Konečne našiel svoju pravú identitu, on komunista, neústupný ľavičiar. Pochopil prečo sa narodil na svet. Jeho srdce patrí národným konzervatívcom, teda hlavne tým dnešným v Amerike. Tam je doma, v tom nadšenom dave, medzi hajlujúcim Steveom Bonnonom a Elonom Muskom, s motorovou pílou v ruke.
Čo sa to s nami deje? Západný svet je v kríze, podobá sa mysli schizofrenika, rozpoltený, medzi fixnou ideou konzervatívcov a fixnou ideou progresívcov. Nechali sme sa rozdeliť, zákopmi kultúrnych vojen, paralyzovať chronickou nedôverou. Súdržnosť sa rozpadá, narastá chaos a nepriatelia západu to zbadali a zaútočili. Cynici s diktátorskou povahou sa tešia, chcú si nanovo rozdeliť svet. Ak neprekonáme malicherné spory, ak sa progresívci a konzervatívci nepostavia spolu, za základne hodnoty slobody, práva a demokracie, budeme porazení.
Podľa Elona Muska, najväčšou slabosťou západnej civilizácie je empatia. Má pravdu, no práve tá slabosť, je našou najväčšou silou. Anglický historik Tom Holland, práve v tom videl zásadný vplyv evanjelia a na naše dejiny. Oproti antickému obrazu Boha ako imperátora, ktorý si s národmi robí čo sa mu zachce. Evanjeliá nám predkladajú ukrižovaného Boha. Vďaka Kristovi vieme, že Boh je vždy na strane bezprávnych a utláčaných a tak je to i dnes. Boh nie je na strane Putina a jeho zbrani, posväcovaných patriarchom Kyrilom. Nie je, ani v biblii, ktorou máva Donald Trump. Boh je ukrižovaný na Ukrajine.

Inak pán Fico gratulujem. Vládna kríza je už zažehnaná, Migaľ a Šalitroš sú charaktery s vysoko nastavenými hodnotami. Za menej než za ministerstvo, sa nepredajú. A vaše, ruské holubice mieru, si môžete zavrieť do klietky. Mierové rokovania odhalili, čo bolo dávno jasne. Rusko mier nechce, chce kapituláciu Ukrajiny a podporou Ruska pán Fico, podporujete vojnu.
Európa prejavila svoju rozhodnosť. Celou váhou sa postavila za Ukrajinu a bráni, vo svete ohrozenú slobodu. Je to Európa ochotných. V takej Európe, už nebude miesto pre chytrákov, ako ste vy pán Fico. Končí sa čas čiernych pasažierov, už sa nikto nebude môcť viezť len tak, zavretý na záchode. Budete si musieť kúpiť cestovný lístok. My zostávame v európskom vlaku a vám pán premiér, radi zaplatíme cestovný lístok do Moskvy.

Steve Witkoff. NYC miliardár. Realitné impérium. Nikto vlastne nevie, ako to začalo.

Jeho otec vyrábal dámske kabáty.
Obaja rodičia boli ruskí prisťahovalci.
Žiadne dedičstvo. Nie sú známi skorí partneri. Žiadne skoré príbehy investorov.
A predsa... realitné impérium.

Začínal ako právnik – práve vtedy, keď vlna ruských oligarchov v 90. rokoch začala utekať z vlasti s ohromujúcim množstvom kapitálu.
Peniaze, ktoré museli zmiznúť. Budú vyčistení. Prepraté.
A nehnuteľnosti na Západe? Perfektné.

V tom čase:

Manhattan bol lacný.

Predpisy proti praniu špinavých peňazí boli slabé.

Siete právnikov, vývojárov a „sprostredkovateľov“ sa potichu rozširovali – najmä tie s východnými koreňmi.

Witkoff? Správne miesto. Správne pozadie. Pozoruhodne slabý profil.

Bol tam aj Trump.
Utopený v dlhoch kasína. Pripravený na „rýchle riešenia“.
Vieme, že ruské peniaze pristáli v Trump Tower.
Vieme, že sa zaplietal s východnými kontaktmi a – údajne – uprednostňoval mladé ženy pred súvahami.

Witkoff? Vieme o ňom ešte menej. Ale tým je to len zvláštne.

Ako sa za desaťročie dostanete od šitia kabátov k miliardám v mrakodrapoch – pričom sa vás nikto nepýta, odkiaľ peniaze pochádzajú?

Prečo neexistuje príbeh o pôvode?
Žiadny podcast. Žiadny špeciál Forbes. Žiadna rozprávka „Ako som sa vypracoval“?

Hovoríme o jednom z najväčších mien NYC v oblasti nehnuteľností – nie o nejakom anonymnom správcovi fondov z Delaware.
A napriek tomu nie je verejne známe takmer nič.

Je to skoro ako keby sa niektoré príbehy nemali rozprávať.
Najmä keď začínajú na východe... končia na Západe... a páchnu peniazmi bez pamäti.